NEMEJSKÉ HRY
Nemejské hry: jeden zo štyroch posvätných sviatkov Grécka
Čo urobilo Nemejské hry jedným zo štyroch panhelénskych sviatkov Grécka, veniec z divého zeleru pre víťazov a hry, ktoré sa dnes obnovili na ich počesť.
Pozrite si prehliadky Nemey na GetYourGuide ↗Jedny z iba štyroch panhelénskych hier
Staroveké Grécko usporadúvalo štyri sviatky so skutočne panhelénskym statusom — otvorené súťažiacim z akéhokoľvek gréckeho mestského štátu a chránené posvätným prímerím, ktoré zaručovalo bezpečný prechod na hry a späť. Olympia a Delfy boli zo všetkých štyroch najveľkolepejšie; Isthmia pri Korinte a Nemea dopĺňali zostavu. Spoločne tvorili rotujúci kalendár, ktorý odborníci poznajú ako periodos, takže špičkový atlét klasického obdobia mohol reálne súťažiť na všetkých štyroch v rámci jedného štvoročného cyklu. Nemejské hry sú doložené minimálne od roku 573 pred Kr., keď boli reorganizované na dvojročný cyklus, ktorý pokračoval, s prerušeniami, ešte celé stáročia.
Veniec z divého zeleru, nie zlata
Tak ako ostatné tri panhelénske sviatky, aj Nemea sa zámerne vyhýbala peňažným či hodnotným cenám — zmyslom bola česť z víťazstva, nie odmena. Víťazi boli korunovaní vencom z divého zeleru, rastliny, ktorú antické pramene niekedy nazývajú petržlen, keďže obe sú blízko príbuzné a grécky výraz pokrýval obe; v každom prípade to nebol vavrín, ktorý bol vyhradený pre Delfské hry. Voľba rastliny je spojená s mýtickým pôvodom hier a rozhodcovia údajne nosili tmavé rúcha namiesto slávnostného odevu — detail spojený s tým istým pôvodným mýtom, ktorý odlišoval náladu Nemei od slávnostnejšieho tónu v Olympii.
Rozhodcovia, prímerie a ako sa festival organizoval
Hry sa odvodzujú od zakladateľského mýtu o Opheltovi — had, nemluvňa, pohrebné hry, ktoré usporiadali Siedmi proti Tébam — samostatný príbeh od Herakla a Nemejského leva, ktorému sa podrobne venujeme v našom sprievodcovi o Heraklovi. Vedenie festivalu pripadlo úradníkom zvaným Hellanodikai, „sudcovia Grékov," vyberaným z významných argejských rodín; overovali spôsobilosť súťažiacich, dohliadali na tréning v prípravnom období, hodnotili každú disciplínu a mohli diskvalifikovať alebo pokutovať atlétov za podvádzanie či úplatkárstvo. Ich tmavé rúcha, na rozdiel od slávnostného odevu noseného inde v gréckom kalendári hier, boli údajne znakom smútku spojeného s Opheltovou smrťou. Posvätné prímerie, pod ktorým pôsobili, malo stále obrovský význam: pozastavovalo miestne nepriateľstvá a zaručovalo bezpečný prechod, čo umožňovalo divákom a súťažiacim zo znepriatelených, niekedy vojnami zmietaných mestských štátov prekročiť nepriateľské územie a dostať sa do údolia.
Ako disciplíny sa konali
Program sa v širokom rozsahu zhodoval s ostatnými panhelénskymi hrami: behy na niekoľko vzdialeností, zápasenie, box, všezahrňujúci pankration a oddelene jazdecké a vozatajské preteky na hipodróme pri štadióne, ktorý sa nezachoval tak viditeľne ako samotná dráha. Súťažilo sa v kategórii mužov a v niektorých obdobiach a kategóriách aj chlapcov, rozdelených podľa veku. Účasť priťahovala divákov a súťažiacich zďaleka za bezprostredný región, čo je časť dôvodu, prečo záležalo na posvätnom prímerí — umožňovalo ľuďom prekročiť často nepriateľské politické hranice a dostať sa na náboženský festival, ktorý mal počas svojho trvania prednosť pred vojnami a rivalitami širšieho gréckeho sveta.
Prečo sa hry skončili a kam sa presunuli
Nemejské hry sa v samotnej Nemei nekonali nepretržite. V určitom období helenizmu sa festival z praktických a politických dôvodov presunul do neďalekého Argu, až kým hry v rímskom období neupadli spolu s celým systémom panhelénskych festivalov. Samotná lokalita bola následne z veľkej časti opustená, čo je čiastočne dôvod, prečo sa jej ruiny zachovali pomerne nerušene pod neskoršou poľnohospodárskou pôdou a neboli zastavané nepretržite obývaným mestom — šťastná archeologická náhoda, ktorá dala vykopávkam 20. storočia k dispozícii nezvyčajne čistú, nenarušenú lokalitu, keď sa napokon začalo s výskumom.
Oživenie v 20. storočí
V roku 1996 usporiadala moderná Spoločnosť pre obnovu nemejských hier svoju prvú rekonštrukciu na antickej dráhe — iniciatívu, ktorú viedol archeológ stojaci za hlavnými vykopávkami v Nemei. Odvtedy sa podujatie periodicky opakuje a priťahuje stovky účastníkov všetkých vekových kategórií a národností, ktorí bosí, v jednoduchých tunikách, prebiehajú tou istou klenutou chodbou a vstúpia na tú istú 178-metrovú dráhu, po ktorej kedysi súťažili antickí atléti. Nie je to formálna atletická súťaž v modernom zmysle — žiadne rekordy, žiadne profesionálne stávky — ale skutočne vzácna príležitosť pre bežného návštevníka fyzicky prejsť dávny obrad, namiesto toho, aby sa len pozeral na jeho ruiny. Termíny nie sú každoročné, preto si pred plánovaním cesty overte aktuálny stav.